Počas SAKONFERENCIE 2025 po mojej prednáške Tri hriechy lídra, ktoré hatia budúcnosť koučovania vo firmách, sme sa počas veľmi príjemného rozhovoru s Andreou Záhumenskou a Annou Zozulia z the Bridge – English Language Centre dohodli na rozhovore na tému profesionálny koučing. Rozhovor nájdete zverejnený aj na ich blogu. Nakoľko som k rozhovoru dostala veľa pozitívnych reakcií, rozhodla som sa, že nesmie chýbať ani na mojom blogu.
Ako si sa dostala ku koučingu?
Úplne prvé signály, že sa raz dostanem ku koučovaniu, sa objavili okolo roku 2010. Vtedy som pracovala na call centre v Nitre ako manažérka s vášňou pre rozvoj ľudí. Po čase som začala narážať na vlastné hranice a silnejúce uvedomenie, že len odovzdávanie toho, čo viem ja, môže byť vlastne limitom, a to sa mi vôbec nepáčilo. Začala som pátrať po tom, aké iné spôsoby vzdelávania a rozvoja existujú, a keď som neskôr objavila koučing, neskutočne mi odľahlo. Konečne som našla spôsob, ako nebyť obmedzovačom rastu a rozvoja pre mojich kolegov. Koučing uvoľňuje a maximalizuje vlastný potenciál človeka a táto skutočnosť mi priniesla radosť i úľavu. Ten pocit, že toto je ono! V roku 2015 som nastúpila do svojho prvého koučovacieho výcviku, ktorý som si vskutku precízne vyberala z vtedajšej ponuky na Slovensku, lebo som bola rozhodnutá, že koučing bude moja cesta. Týmto rozhodnutím som začala písať môj príbeh profesionálneho koučovania.
Si profesionálna koučka a ambasádorka koučovacej kultúry vo firmách. Máš skúsenosti aj s koučingom v angličtine?
S týmto rozhodnutím som dlhšie váhala, aj keď som anglicky vedela. Práca s jazykom je totiž veľmi dôležitým pilierom koučovacieho remesla. Rozhodnutie u mňa dozrelo minulý rok. Najprv som sa však vybrala cestou individuálneho jazykového mentoringu, súčasťou ktorého bolo aj koučovanie v angličtine, veľa diskusií o tom ako si občas zámerne ohýbam jazyk a mnoho cenných myšlienok. Prípravu všeobecne považujem za nevyhnutný predpoklad úspechu. Dnes odpoveď znie áno, koučujem aj v angličtine.
Ako rozlíšiť kvalitného kouča v dobe, keď je koučom každý druhý?
Ako užitočné vnímam začať pomenovaním toho, kto je to vlastne profesionálny, a nie samozvaný kouč. Kouč je človek, ktorý prešiel akreditovaným koučovacím výcvikom, ktorý pokrýva filozofiu koučovania, etický kódex a koučovacie kompetencie. Aktuálne vzdelávacie programy pre koučov najčastejšie akredituje ICF, SAKo a EMCC. Bez potrebného vzdelania ľuďom uniká profesionálny rámec našej profesie a nemajú jasno v tom, čo robia, ako to robia a prečo to robia.
Pod pojmom kvalitný kouč mi ide na myseľ ako prvá profesionalita, a tá začína zodpovedným prístupom k potrebnému vzdelaniu. Tu by som rada prízvukovala, že je vhodné rozlišovať aj medzi tým, ako ľudia pojem kouč v dnešnej dobe používajú. Všimla som si, že mnoho ľudí, ktorí absolvujú výcvik, sa začne označovať za koučov, aj keď ich primárna práca – rola je niečo iné. Pracujú napríklad do firmách ako manažéri, alebo na HR oddelení, prípadne vo vzdelávaní.
Kouči sú pre mňa ľudia, ktorých primárna práca, či biznis je spojený s koučovaním – poskytovaním koučovacích služieb – ako externý či interný dodávateľ. Ak je koučing doplnok, alebo jeden z nástrojov, ktoré má profesionál vo svojom kufríku, tak sa mi skôr pýta označenie profesionál využívajúci koučovací prístup a nástroje. Napríklad manažér, ktorý využíva aj koučovací prístup, je pre mňa manažér, ktorý má vo svojom manažérskom kufríku aj koučovacie nástroje. Keď sa pozrieme na náš kalendár a čím máme vyplnené dni, veľa nám to napovie, čo je naše remeslo a čo nás živí. Ak sa v našom kalendári koučovacie stretnutie objaví raz za dva týždne, tak je na zváženie, či označenie kouč ladí s tým, čo naozaj robíme.
Pokiaľ ide o profesionalitu, tak s ňou mám spojené tieto pojmy: certifikácia u nezávislej organizácie (ICF, SAKo, EMCC), mentoring, supervízia, pokračujúce celoživotné vzdelávanie, reflexia vlastnej praxe. Ak používam pojem certifikácia, myslím tým certifikát, ktorý získam na základe nezávislého certifikačného procesu u ICF, SAKo, EMCC. Ten sa skladá z posúdenia môjho koučovacieho rozhovoru, úspešného zvládnutia testu, doloženia vzdelania a praxe. Nie certifikát – potvrdenie o absolvovaní vzdelania, ktorý získam na konci koučovacieho výcviku od koučovacej školy, v ktorej som vzdelávanie absolvovala. To sú totiž dve rozdielne veci.
Všetko spomenuté hovorí totiž o tom, že nekoučujeme na základe jedného výcviku, ktorý sme si spravili pred x rokmi, ale neustále pracujeme na tom, aby sme rástli ľudsky, profesne, boli v súlade s novými prístupmi, technikami a zisteniami. Poskytujeme kvalitné služby a podporu klientom a nestávame sa slepými voči sebe, svojim rozvojovým potrebám, ako aj voči klientom a možnostiam, ktoré môže naša spolupráca priniesť.
Ak by som v tomto kontexte mala odpovedať na to, koho vnímam ako profesionálneho kouča, tak je to pre mňa človek, ktorý sa neustále vzdeláva, reflektuje svoju prax a pre ktorého je koučing každodenný chlebík, nie občasný doplnok k inej práci. Čím však nehovorím, že aj iný profesionál, ktorý má koučing vo svojom profesnom kufríku ako jeden z nástrojov, nemôže dobre koučovať.
Zaujímavý údaj pri výbere kouča je okrem vyššie spomenutého aj počet hodín praxe. Zvyknem však hovoriť, že nejde len o prax samotnú, teda kvantitu, ale o prax, ktorá je reflektovaná a podporuje kvalitu nášho koučovania. Je totiž rozdiel, či nakoučujem 500 hodín a ani sa za nimi neobzriem, alebo nakoučujem 500 hodín a pravidelne si svoje rozhovory a zážitky z nich reflektujem a beriem na mentoring, alebo supervíziu. Nevieme totiž, čo nevieme.
Na vzdelanie, nezávislú certifikáciu, prax a ďalšie vzdelávanie sa môžete kouča kedykoľvek opýtať. Nie je to nič tajné a kouč, ktorý nasleduje etický kódex profesie, vám transparentne a pravdivo odpovie. Ak by sa tak nestalo, vnímala by som to ako prvú červenú vlajočku.
Ďalej vnímam pri výbere kouča ako dôležité zadefinovanie osobných preferencií, ktoré mi pomôžu zúžiť výber z mnohých možností. Dôležitú úlohu zohráva aj osobná chémia – súlad na ľudskej úrovni. Jednoducho povedané, či si sadnete ako ľudia. Alebo koučovací prístup daného profesionála. Klienti začínajú vnímať, že existuje niečo ako koučovacie prístupy a stretávam sa s tým, že ak vyskúšali služby viacerých koučov, vedia povedať, ktorý prístup im najviac sedí.
Ak by som to zhrnula do pár odrážok, tak rozlíšiť kvalitného, v mojom ponímaní profesionálneho kouča, vieme pomocou týchto otázok:
- Aké má vzdelanie a kde ho nadobudol?
- U ktorej organizácie získal svoj certifikát? (ICF, SAKo, EMCC)
- Aká je jeho prax?
- Ako sa ďalej vzdeláva?
- Aká je jeho primárna práca/biznis?
- Ako si sedíme ako ľudia?
Stretla som sa aj s tým, že klienti povedia, že im je to jedno, hľadajú len niekoho, kto im pomôže. Chápem. V situácií, keď nevidíme jasnú cestu pred sebou, môže byť lákavé nepridávať si body navyše na premýšľanie. Vybrať si však profesionála, ktorý pozná rámec svojej profesie, jej hranice, svoje povinnosti, možnosti a etiku, ktorá mu poskytuje oporu, slúži rozhodne v prospech a ochrane klienta.
Pôsobíš aj ako mentorka pre koučov. Akým spôsobom by sa podľa teba mal kouč/ koučka vzdelávať? Mal/a by sa vzdelávať?
Rozhodne by sa kouči mali vzdelávať minimálne celý čas, v ktorom aktívne poskytujú koučovacie služby, alebo vzdelávajú iných v oblasti koučingu. Nie je to len moje presvedčenie, že je to tak správne, ale zaväzujeme sa k tomu aj rešpektovaním Etického kódexu ICF, v ktorom stojí: „Zaväzujem sa k celoživotnému profesionálnemu vzdelávaniu a osobnému rozvoju.“
Predstavme si, že by chirurgovia operovali na základe vzdelania spred 20 rokov, lebo by si povedali, že im to stačí. Žiaden ďalší profesný ani osobný rozvoj. Žiadne zlepšovanie komunikácie, žiadne zoznamovanie sa s novými prístupmi v ich odbore. Žiadna spolupráca so skúsenejšími kolegami a podobne. Behá vám mráz po chrbte? Mne rovnako stuhne krv v žilách, keď si predstavím kouča, ktorý sa rozhodol už len pracovať, tzn. koučovať, lebo kurz bol dlhý, prípadne drahý a ďalšie vzdelávanie je v nedohľadne.
Čo vnímam ako cenné možnosti rozvoja? Zoznamovanie sa aj s inými koučovacími prístupmi ako je ten, ktorý som si osvojila počas svojho prvého koučovacieho výcviku, a to napríklad cestou kratších, či dlhších vzdelávacích programov, čítaním kníh, absolvovaním webinárov, či zapojením sa do diskusií v rámci koučovacej komunity. Práca s mentorom, ktorý ma podporí v rozvoji mojich koučovacích kompetencií a rovnako aj spolupráca so supervízorom, ktorý ma sprevádza rôznymi výzvami, ktoré ja ako kouč zažívam v rozhovoroch, alebo celkovo v spolupráci s klientmi. Okrem vzdelávania a rozvoja, ktoré sú priamo spojené s koučovaním, vidím ako užitočné sa vybrať aj smermi, ktoré nie sú na prvú len koučovské. Tak pre externých ako aj interných koučov vie dobre slúžiť, ak sa rozvíjajú v predajných zručnostiach, marketingovej komunikácií a iných oblastiach, ktoré im pomôžu s efektívnou komunikáciou pre ľudí, ktorí by mohli z koučovania benefitovať.
V neposlednom rade vnímam ako kľúčové, aby sme na sebe pracovali aj po ľudskej stránke. Aby sme si upratovali vo svojich hodnotách, vlastných životoch, tak súkromných, ako aj tých pracovných, aby sme si ujasnili, kto ako ľudia sme, kam vo svojich životoch kráčame, čo svetu chceme prinášať a ako do toho celého zapadá koučovanie. Aby sme neboli len ďalší nadšenec s kladivom a neoháňali sa ním na všetky strany, lebo sme si zažili, aký skvelý nástroj to vie byť. Nech sú stretnutia a spolupráca s nami pre ľudí obohacujúcim zážitkom a nie dôvodom, aby prešli na druhú stranu chodníka s obavami, že po pozdrave vytiahneme kladivo.
Vo svojej, mimochodom skvelej, prezentácii na SAKonferencii 2025 si použila rôzne netradičné metafory, ako napr. „koučing nie je porno“. Jedným z výrazov bola aj „koučipulácia“. Možeš nám to, prosím, vysvetliť?
Počas prípravy prednášky a brainstormingu mi v hlave zúril doslova hurikán príbehov, rôznych skúseností i myšlienok z ostatných desiatich rokov, čo sa koučovaniu venujem a pritom vznikli aj tieto metafory. Z rozhovorov s ľuďmi som sa dozvedela, že pojmy po konferencii stále rezonujú. Ľudia si ich zapamätali, z čoho sa úprimne teším.
Koučipulácia je spojenie slov koučing a manipulácia. Označujem nim jav, keď sa koučing, alebo jeho prvky používajú na dosiahnutie cieľa, ktorý si nepriniesol klient, alebo kolega v práci, ale prináša si ho manažér, alebo zadávateľ témy do koučovania (napríklad šéf klienta koučovania) ako tajný zámer. Také to – nejako nám ho tam dokoučujte, ale ak sa dá, tak aby si to nevšimol, lebo on s tým veľmi nesúhlasí. Prípadne ďalší príklad z praxe – koučing sa používa namiesto iných vhodnejších nástrojov. Stretla som s pokusmi použiť koučovanie miesto spätnej väzby. Predstavte si, že máte nejaký názor, pozorovanie, alebo odporúčanie pre kolegu, ale v dobrej viere, že keď si na to príde sám, bude s tým viac ok, sa ho pokúšate k tomu dokoučovať rôznymi otázkami. Príklad – kolega reagoval na porade dosť ostro a po jeho vstupe sa napätie dalo krájať. Miesto priameho otvorenia debaty v štýle: „Vlado, poďme sa porozprávať o tom, čo sa udialo dnes na porade“ a zdieľania vášho pozorovania by prišli otázky: „Ako si sa cítil na porade? Prečo sa ti zdali tvoje reakcie vhodné? Čo myslíš, dalo sa to aj inak?“ Pritom otvorená komunikácia, ľudská, transparentná, alebo aj obyčajná spätná väzba je omnoho lepšia cesta. Ľudia totiž vycítia, že za vašimi otázkami niečo je a častokrát vás s tým aj konfrontujú: „Chceš mi niečo povedať?“ To už je jasné pozvanie priznať farbu.
Tajné zámery a nedohodnuté ciele do koučovania nepatria. Ani koučovanie bez dohody, že ideme koučovať, nie je koučovanie. Zneužívanie koučovania a jeho prvkov je taktiež v rozpore s etikou a dobrému menu profesie vôbec nepomáha a miesto benefitov podporuje vzrastajúci odpor druhej strany.
Čo sa týka prirovnania „koučing nie je porno“, tak to vzniklo z toho, že stretávam sa s tým, že ľudia prídu po výcviku do firmy, povedia, že sú kouči a že s nimi môžete koučovať, očakávajú prílev klientov a keď sa tak nestane, sú smutní.
Vždy si spomeniem na známeho z mladosti a myslím, že viacerí takého vo svojom okolí nájdu, ktorý si myslel, že v živote to vo vzťahoch funguje ako v porne. Príde domov, zatvorí za sebou dvere, dotiahne kvapkajúci kohútik, či vynesie smeti a hodí veľavravný pohľad a akcia. Potom zistil, že to tak nefunguje.
Akoby zabúdame na širší kontext. Napríklad by sme sa mohli zamyslieť nad týmito otázkami. Ako sa náš partner má? Aký má deň? Čo aktuálne rieši? Čo ho teší? Na aký spoločný program má chuť?
Potrebujeme brať do úvahy to, ako prebieha naša komunikácia, aké máme spoločné zážitky, v akom stave je aktuálne náš vzťah, či náš deň. Akcia nie je totiž výsledkom voľného bloku v kalendári, alebo vynesených smetí.
A teraz si predstavme manažéra, ktorý nie vždy poriadne počúva, skáče na porade do reči, kradne si na poradách slovo, rieši na stretnutiach len pracovnú agendu, nezaujíma sa veľmi o nás ako ľudí, len o našu rolu, hovorí inak pred ľuďmi a potom inak, keď tam nie sú, alebo nedávno rozviazal spoluprácu s viacerými ľuďmi z firmy. A zrazu po výcviku vyhlási kávu s koučom. Išli by ste
Pozývam vás zamyslieť sa aj nad týmto: Ako ma ľudia vnímajú? Aký máme (pracovný) vzťah? Ako na ňom pracujeme? Ako sa k ľuďom správam? Čo so mnou ľudia zažívajú? Čo o mne počuli, či čítali? Som pre nich čitateľná? Transparentná? Robím to, čo hovorím? Ako na sebe pracujem nielen ako na koučovi, ale aj na človeku?
Vnímaš presýtenie trhu koučami, alebo si myslíš, že je po koučoch stále dopyt?
Vnímam, že koučov na trhu pribúda, respektíve ľudí s koučovacím výcvikom. Stále si však myslím, že tých profesionálnych, pre ktorých je to každodenný chlebík, nie je až tak veľa, ako sa na prvý pohľad zdá. Vychádzam z rozlišovania, ktoré som uviedla vyššie – profesionálny kouč vs. profesionál využívajúci aj koučing.
Osobne sa zároveň veľmi teším, že toľko ľudí vidí hodnotu v koučovacích zručnostiach, ktoré majú potenciál naozaj zlepšovať komunikáciu, spoluprácu, vzťahy, atmosféru v biznise a firmách a v neposlednom rade zlepšovať výsledky, ktoré spoločne vieme dosahovať.
Je osviežujúce čím ďalej tým viac zažívať reakciu formou úprimnej otázky namiesto nevyžiadanej, aj keď dobre mienenej rady. Ako ti dáva zmysel s touto situáciou pracovať? Čo to pre teba znamená, keď hovoríš xyz?
Dopyt po koučovacích službách a profesionáloch s koučovacími zručnosťami narastá. Hovorí o tom aj posledný prieskum ICF, z ktorého vyšlo, že stúpa počet organizácií, ktoré využívajú všetky tri modality koučingu – externých aj interných koučov a zároveň manažérov, ktorí využívajú koučovací prístup. V roku 2019 to bolo 32% a v roku 2023 už 38% organizácií. Zároveň stúpa počet firiem, ktoré cielene vyčleňujú časť financií práve na koučovacie služby a vzdelávanie v tejto oblasti. V roku 2019 tak robilo 25% organizácií a v roku 2023 33%.
Koučing môže rozhodne pomôcť klientovi, ukázať mu nové smerovanie, nový pohľad. Ako vravíš ty: „Aby žiaden líder nezostal na svoje výzvy sám“. Môže však koučing aj uškodiť?
Koučing sám o sebe uškodiť nemôže. Je to veľmi nenásilná forma spolupráce. V čom však vidím ohrozenie je, keď sa používa nevhodným spôsobom. Napríklad v rozpore s etikou, kde si ako príklad vieme vziať už spomenutú „koučipuláciu”. Tam namiesto benefitov pre všetky zúčastnené strany hrozí narušenie dôvery, efektívnej spolupráce, funkčných vzťahov, atmosféry v organizácii a podobne. Alebo ak nie je koučing indikovaná služba.
Sú veci, ktoré z človeka nevykoučujeme. Napríklad, ak človeku chýbajú konkrétne vedomosti, či zručnosti a nesprávne identifikujeme, že napríklad potrebuje skôr školenie, alebo tréning, tak koučovacia spolupráca môže byť viac utrpením ako prínosnou skúsenosťou. Koučing totiž rozvíja človeka zvnútra von, a nie naopak.
Ako samostatnú kategóriu vnímam situácie, keď človek potrebuje inú formu podpory. Napríklad právne poradenstvo, finančné poradenstvo, alebo je téma a situácia vhodná do rúk psychoterapeuta, alebo psychiatra.
Klienti si nie sú vždy vedomí toho, že objednávka, s ktorou prichádzajú za koučom, už presahuje kompetencie a rámec našej profesie, čo je samozrejme ok. Horšie je, keď to neodhalí ani samotný kouč a púšťa sa do vôd, kde sám nie je dostatočne vybavený na prácu s človekom. To je tiež jeden z dôvodov, prečo je dôležité, aby sa kouči vzdelávali aj za hranicou koučovacieho remesla. Pomáha im to rozlišovať, čo patrí do poľa našej profesie a kde už potrebujeme transparentne komunikovať, že toto sú témy vhodné do spolupráce s iným profesionálom. Ak to aj neodhalíme pred spoluprácou samotnou, tak je etické a dôležité tomu začať venovať pozornosť, ak sa to objaví počas práce s klientom.
Kam si myslíš, že sa bude koučing v budúcnosti uberať?
Koučovanie stále vnímam ako veľmi relevantnú profesiu a súbor zručností, ktoré budú mať svoje miesto v spoločnosti. Čo sa však už aj dnes mení a rozvíja je využívanie rôznych technológií a platforiem, ktoré ľuďom uľahčujú nájdenie kouča podľa zadefinovaných preferencií a pomenovaných tém do koučovania, alebo možnosť prejsť jednoduchším koučovacím – rozvojovým procesom.
Jednoduchšie koučovacie intervencie, najmä v prípade využívania techník, ktoré sú súčasťou, nie však podstatou koučovania, vie už dnes efektívne zastúpiť AI. Toto je aj pozvanie pre koučov, že ak túžia ostať relevantní na trhu, aby sa rozvíjali a nestavali svoje koučovanie len na technikách, ale pracovali na rozvíjaní vlastného majstrovstva v koučovaní.
Veľkým benefitom vyššie spomenutého vnímam je omnoho väčšia dostupnosť podpory v podobe koučovania pre širokú verejnosť bez čakacej doby na voľný termín u profesionálov, ktorú u niektorých koučov počítame aj na mesiace.
Tam, kde je ľudský kontakt nenahraditeľný, sú práve hlbšie ľudské témy tak z biznisovej, ako aj privátnej oblasti života, a schopnosť viesť naozaj transformačné rozhovory, ktoré by som označila za istý druh umenia. Cielene používam pojem rozhovory, lebo v tomto umení techniky veľa miesta nemajú.
Každopádne zvedavo sledujem, ako sa oblasť koučovania posúva a rozvíja a nádejam sa, že to, čo príde, nás príjemné prekvapí a bude nám všetkým k úžitku.
Ďakujem dámam z The Bridge, že sa zaujímajú o koučing, že im záleží na profesionalite a kvalite a že mi ponúkli priestor vypísať sa o tom, čo ma baví.
