Ktoré som vypozorovala u koučujúcich manažérov a nadšencov koučovania.
Keď som v roku 2015 nastúpila do koučovacieho výcviku, bola som plná nadšenia a očakávaní. Predstavovala som si, ako budem firme pomáhať koučovaním, ako budeme efektívnejší, ako ľahšie nájdeme riešenia na rôzne situácie, ktoré nás stretnú. Nádejala som sa, že aj kolegovia budú pre koučovanie rovnako nadšení ako ja.
V tíme, v ktorom som vtedy pracovala, to fungovalo celkom dobre. Ale keď som nastúpila ako manažérka s vášňou pre koučing do novej firmy, realita ma viac než prefackala.
Stretávala som sa s odmietaním, nedôverou, skeptickými pohľadmi na chodbe i v rozhovoroch. Ľudia sa zháčili aj pri otázke „Ako sa máš?“ či „Ako to myslíš?“. Mali dojem, že to na nich skúšam. Vlastne väčšinu otázok vnímali ako pokus ich koučovať. Aj sa bránili – „Nekoučuj ma! Neskúšaj to na mňa!“
V niektorých okamihoch som sa cítila ako niekto, kto ich ohrozuje svojimi otázkami. Nebol to príjemný pocit.
Za posledných 10 rokov, čo sa koučovaniu venujem, som identifikovala 3 hriechy, ktorých sa dopúšťame a tým hatíme budúcnosť koučovania vo firmách. Vo svete Harryho Pottera by sme ich určite volali neodpustiteľné kliatby. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.
- Zabudnete na svoju primárnu rolu
Prvým a najčastejším fenoménom je, keď manažéri po absolvovaní koučovacieho výcviku zabúdajú na svoju primárnu úlohu. Je dôležité pamätať si, že ste v prvom rade manažér a ľudia od vás oprávnene očakávajú odpovede, rozhodnutia a usmernenia, jednoducho reakciu s obsahom a nie otázku.
Predstavte si situáciu: Kolega za vami príde s otázkou „Šéfe, rozhodujeme sa medzi A a B, a nevieme vybrať vhodný spôsob,“ a vy z prvej dobrej na neho vytasíte otázku: „Vy by ste ako rozhodli?“ alebo „Čo by ste si odporučili, ak by ste boli na mojom mieste?“ A toto sa opakuje. To, čo vidíte navonok, je odpor, či nasrdenosť. Ľudia sú zúfalí, frustrovaní, bezradní.
Je skvelé mať svoj manažérsky kufrík nadupaný rôznymi nástrojmi – kladivá, vŕtačky, brúsky, ale rovnako dôležité, ba ešte viac je vedieť rozpoznať signály – vedieť vyhodnocovať situácie, kedy je aký nástroj vhodný.
Čo vás v tom podporí?
- Rozvíjajte bdelosť – na seba a svoje pohnútky, na situáciu, v ktorej sa nachádzate, na človeka, ktorého máte pred sebou a to, ako je on vybavený na debatu s vami v danej téme a danej situácii.
- Naučte sa identifikovať situácie vhodné na koučovací prístup.
- Pamätajte na etické dilemy a potenciálny stret záujmov pri koučovaní členov vášho tímu.
- Vždy získajte súhlas pred začatím koučovacieho rozhovoru.
V kontexte manažérskej role by som dala do pozornosti aj etickú dilemu, ktorá súvisí so stretom záujmov. Ako veľmi je možné koučovať s človekom, ktorého pracovné výsledky majú dopad na moje hodnotenie tak, aby som vedome alebo nevedome netlačila rozhovor smerom, ktorým preferujem, aby sa vybral?
ÁNO – Využívať prvky koučovania tam, kde to vie byť efektívne v práci s vlastným tímom. NIE – Koučovať o témach, ktoré majú priamy dopad na moju výplatu.
- „Koučipulácia“ alebo koučing ako manipulácia
Druhým hriechom je používanie koučovacích techník na manipuláciu ľudí k želanému výsledku. Predstavte si, že si niečo všimnete, čo by ste chceli, aby vedel aj váš kolega. A rozmýšľate, ako mu to povedať. V tom vám napadne – dootázkujem ho tam.
Napríklad – Kolega reagoval na porade dosť ostro a po jeho vstupe sa napätie dalo krájať. Miesto priameho otvorenia debaty v štýle: „Vlado, poďme sa porozprávať o tom, čo sa udialo dnes na porade,“ by prišli otázky: „Ako si sa cítil na porade? Prečo sa ti zdali tvoje reakcie vhodné? Ako myslíš, že to vnímala druhá strana? Čo myslíš, dalo sa to aj inak?“
Ako by ste sa cítili vy, keby prichádzali tieto otázky? Ľudia vycítia, že máte nejaký zámer, cieľ, agendu. Zvyknú sa brániť týmto otázkam. Cítia, že je tam niečo nevypovedané. Aj sa to spýtajú: „Chceš mi niečo povedať?“ To už môže byť jasné pozvanie k tomu, aby sme “kápli božskou”.
Pamätajte:
- Buďte transparentní vo svojich zámeroch.
- Ak máte vlastný názor, komunikujte ho priamo.
- Využívajte otvorenú komunikáciu a spätnú väzbu.
- Nesústreďte sa na to, aby ľudia prišli na vaše riešenie a nápady, ale aby našli svoje vlastné.
Koučing a jeho prvky nepoužívame na to, aby si ľudia uvedomili to, čo chceme my. Ak chcem človeka k niečomu dokoučovať, tak to nie je koučing, ale manipulácia k tomu, aby videl veci tak ako ja. V koučovaní nemá kouč vlastnú preferenciu a cieľ, ku ktorému chce klienta priviesť.
- Koučing nie je p*rno
Stretávam sa s tým, že ľudia prídu po výcviku do firmy, povedia, že sú kouči a že s nimi môžete koučovať, očakávajú prílev klientov a keď sa nič nedeje, sú smutní.
Vždy si spomeniem na známeho z mladosti, ktorý si myslel, že vo vzťahoch to funguje ako v p*rne. Príde domov, zatvorí dvere, dotiahne kvapkajúci kohútik, umyje riad, hodí veľavravný pohľad a očakáva akciu. Potom zistil, že to tak nefunguje.
Tento príbeh sa mi spustí, keď mi ľudia povedia, že prišli z výcviku, pochválili sa na intranete certifikátom, vyhlásili kávu s koučom a… NIČ alebo veľmi slabá odozva.
Kde je pes zakopaný? V KONTEXTE.
Aj kamarát časom prišiel na to, že je potrebné sa na zábavu vo vzťahu pozerať v omnoho širšom kontexte ako len cez samotnú „udalosť“. Podobne je to s koučingom. Nie je to len o koučovaní, ale aj o tom, KÝM ste mimo koučing. Ako vystupujete, ako premýšľate, ako vediete a rozvíjate ľudí, ako k nim pristupujete celkovo, nielen keď si nasadíte koučovský klobúk.
Na čo je dobré myslieť?
- Zamyslite sa nad tým, ako vás ľudia vnímajú a aký máte s nimi vzťah.
- Pracujte na sebe nielen ako na koučovi, ale aj ako na človeku a lídrovi.
- Sústreďte sa na potreby a záujmy druhých, nie len na svoje túžby koučovať.
- Budujte dôveru a vzťahy s ľuďmi ešte pred ponúknutím koučingu.
Správne šípite. Nie je to len o koučovaní, ale aj o tom, KÝM ste mimo koučing, kým pre nich ste.
Prinášanie koučingu do firmy je proces, ktorý sa deje v čase. Je to cesta. Občas kľukatá, a je normálne, že to sem-tam zadrhne.
Buďme si vedomí týchto troch „hriechov“. Pracujme hlavne na sebe, svojej profesionalite, zrelosti a bdelosti. Vnímajme kontext a to, čo je užitočné pre ľudí. Netlačme na pílu.
A ktovie, možno sa ani nenazdáte a ľudia si budú podávať kľučku od vašich koučovní a koučovacia kultúra u vás vo firme vyrastie ako huby po daždi.
Viem, aké je to byť na to sama, keď to nejde. Aké je to, keď vám chýba podpora, keď prichádzajú hejty a ešte sa vám ľudia aj vyhnú. Vy ale na to nemusíte byť sami. Poďme spolu vytvárať kultúru, kde koučing nie je strašiak, ale prirodzená súčasť firemného života!
Ak vás téma profesionálneho koučovania vo firmách a rozvoj koučovacej kultúry zaujíma, spojme sa na LinkedIn-e, alebo sa pridajte do môjho newslettera.
